Tréning
Prečo trénovať? Bez tréningu nie sú koláče :- ) . Teda víťazstvá. Bez tréningu si hráč len udržuje svoju výkonnosť na stabilnej forme (v tom lepšom prípade) alebo ide s výkonnosťou dole...
Z materiálov skúsených hráčov a aj z vlastnej skúsenosti, sme pre Vás pripravili niekoľko rád do hráčskeho života...
Tréning
Otázkou je: Ako často? A ako dlho? Predpokladáme že profesionáli trénujú každý deň niekoľko hodín. Pre ligových hráčov je to však nemysliteľné (väčšinou majú svoju zárobkovú činnosť inde a peniaze sú predsa na prvom mieste). Takže odpoveď znie: Ako len je to možné, alebo čo Vám pracovné či iné povinnosti dovolia. Na druhú stranu sa ale nič nemá preháňať. Pokiaľ si domov zoženiete tréningový terč, alebo začnete pravidelne trénovať, hrozí niekoľko nebezpečenstiev:
a. Začne Vás bolieť ruka tak, že niekoľko dní sotva trafíte zariadenie.
b. Hrozí strata koncentrácie: pri tréningu nesmiete skĺznuť k tomu, že budete len tak bez premýšlania hádzať do terča.
c. Strata chuti k hre - skrátka Vás to prestane baviť. Potom ale "babo raď". Niekedy je lepšie vydržať, niekomu prospeje prestávka niekoľko dní či týždňov. Potom sa vráti aj tzv. ťah na bránku.
d. Nebezpečný pocit "nikdy to nedokážem" - je treba vytrvalosť, výsledky sa ale dostavia až neskôr. Potom Vás ale môžu prekvapiť. Pokiaľ Vám niečo nejde, môžete prejsť na niečo iné a potom sa vrátiť.
e. Nebezpečný pocit "ja som najlepší" - Pokiaľ trénujete so slabším spoluhráčom, alebo sa Vám zrovna darí, môže Vás to uspokojiť. Silnejší tréningový protihráč Vás tzv. ťahá. Pozor! Nervozita pri turnajoch Vás môže odrovnať. Nielen hráčsky um, ale aj stabilita a psychická odolnosť robia hráča hráčom. Aj psychiku je treba trénovať.
f. Nevyrovnanosť v rôznych časoch dňa - Vzhľadom k tomu, že veľké turnaje začínajú relatívne skoro ráno a ligové súťaže sa často konajú až večer, je dobré trénovať v rôznu dennú dobu.
Aby som to zrnul: trénovať čo najviac ale s rozvahou, koncentrovať sa a na konci mať dobrý pocit.
Tréningové hry
Tréningové hry majú navodiť atmosféru zápasu. Nie je treba trénovať niekoľko hodín, ale trénovať tak aby ste behom kratšieho tréningu odstránili problémy. Pokiaľ si budete zaznamenávať svoje "úspechy" (počet kôl alebo šípiek na zavretie), uvidíte, ako sa zlepšujete (alebo naopak stagnujete, či sa dokonca zhoršujete).
Skrátená 501
Asi najznámejšia tréningová hra je skrátená 501, to je 101alebo 180. Je zameraná na zakončovanie zápasu.
Hodiny
Sú známou hrou, používajú ju začiatočníci, ligisti ale aj profíci. Má totiž niekoľko variant, vyhovujúce všetkým skupinám hráčov. Spočívá v hádzaní šípiek na čísla jedna až dvadsať + stred. Neprecvičuje však vôbec zatváranie. No a teraz k ťažším variantám: úplným začiatočníkom bude stačiť pokiaľ hodí každé číslo raz, neskôr trikrát a potom môžu prejsť na triple a double. Túto hru je možné oživiť variantou na body. Singl je za jeden bod, tripl za tri. Začiatočníci sa nedostanú nad päťdesiat bodov. Okolo 80 už ide o slušného hráča a pravidelne nad 100 sa dostanú len hráči svetovej úrovne.
Zatváranie
Túto, už o niečo náročnejšiu hru začína hráč so 60 bodmi. A snaží sa zavrieť na tri šípky. Keď nezavriete hráte tú istú hru ale začína sa s 59 bodmi (-1 bod). Pokiaľ zavriete, pokračujete so 70 bodmi (+10 bodov). Atď.
Rozhádzanie
Pred každým turnajom (či už ide "len" o ligový zápas alebo o majstrovstvá sveta) je veľmi dôležité sa rozhádzať. Pred ligovým zápasom stačí väčšine hráčov na rozhádzanie asi pol hodiny, ale profesionáli sa vraj pred majstrovstvami sveta rozhadzujú niekoľko hodín. Pri tom je nutné sa zamerať na:
a. Uvoľnenie ruky
b. Tráfanie výsečí
c. Zvyšovanie skórovania (triple)
d. Zatváránie (double)
Najskôr je nutné si uvoľniť ruku, najlepšie triafaním zariadenia bez väčšieho mierenia. Väčšinou je treba len pár minút. Potom je už nutné začať "triafať čísla". Na to sú ideálne hry typu hodiny. Dalšie dva body (cé a dé) je možné podľa ľubovoľnosti obrátiť. Obidva body sú pre zápas rovnako dôležité. Pokiaľ nemáte dosť nahádzané nemôžete zatvárať a naopak aj keď ste pripravený na zatváranie a to Vám nejde, vyjde to narovnako. A teraz niekoľko rád:
1. Lepšie je hádzať vo dvojici, viacej to odpovedá rytmu zápasu.
2. Pri rozhádzaní vo dvojici sa ale nesmiete sústrediť na vítaztvo v zápase ale naozaj sa len koncentrujte na techniku hodu.
3. Pokiaľ nemáte dosť času na rozhádzanie, nahradí to T20, D3, T19, D1 a medzi tým 25. Nemusíte obísť celý terč, a keď to behom niekoľko minút natrénujete máte pocit, že Vám to pôjde.
Rovnako ako pri tréningu je najlepšie si vypracovať vlastný plán rozhádzania, aby ste v čo najkratšom čase odstránili problémy.
Udržovanie kondície - fyzickej aj psychickej
Šípkové zápasy sú veľmi náročné. A to nielen psychicky ale aj fyzicky.
Asi všetky známe zápasy ktoré sú jednoznačné (z oboch strán). Ale pokiaľ hráte dôležitý zápas s rovnako silným súperom... Človek sa začína potiť, stúpá mu tlak a srdce bije ako na poplach.
Fyzická náročnosť šípiek nie je tak veľká ako pri iných športoch, ale aj tak tu určitý výkon je. Nezabúdajte, že na zápas chodia hráči aj niekoľko kilometrov. A taktiež na vysokú teplotu na pódiu od televíznych reflektorov pri velkých turnajoch.
Na MS WDF v roku 2005 Martin Adams (finalista) nachodil podľa krokometra pri piatich zápasoch a rozhazovaní približne 25 kilometrov (15.5 miles)!
Vysoká teplota na pódiu napr. spôsobila kolaps (úpal alebo astmatický záchvat) Andy Fordhama pri zápase s Philem Taylorem pri turnaji "Rozhodujúca skúška" medzi majstrami sveta PDC a WDF v novembri 2004.
Preto je dôležité (mimo tréningu hádzania) aj fyzická a psychická príprava na zápas. Nie je to samozrejme jednorázová akcia pred zápasom ale priebežné zvyšovanie kondície. Pred zápasom sa skôr doporučuje relaxovať a koncentrovať sa.
· Phil Taylor jazdí na rotopede
· Raymond van Barneveld chodí do posilňovne, do sauny (v saune vraj skúšal aj hádzať) a používa zenové meditácie. Vďaka nim dokáže znížiť svoju tepovú frekvenciu zo 155 na 53.
· Niektorí hráči hrajú dalšie presnostné športy (Roland Scholten - golf a gulečník)
· Bob Anderson - pravdepodobne prvý hráč, ktorý držal životosprávu, aj keď sa nevyhýbal alkoholu v dobách, kedy bol alkohol povolený na pódiu.
· Chodí k psychológovi - Alan Warriner
· Ďalším častým riešením je plávanie
· Mnohý hráči sú bývalí veľmi dobrí športovci (Bob Anderson - oštep, Andy Fordham - ľahká atletika, futbal, Anastasia Dobromyslova - Kick Box, Mensur Suljovič - basketbal)
· Mnohý hráči majú fyzicky ťažkú prácu (tu je ale nebezpečenstvo, že si odrovnajú ruku)
Skúsený hráči si tak udržujú vysokú výkonnosť správnou životosprávou a kondičnými tréningami. Zvykajú si tak na výkon pri zápase a vysokú teplotu. Znižujú si ta svoju hmotnosť, krvný tlak a tepovú frekvenciu.
Raymond van Barneveld si kvôli koncentrácií dal pri jednom zápase do uší upchávky - ale po niekoľkých legoch ich zase vytiahol, asi to nebolo ono. Lepšie je "vypnút". A nevnímať hluk, ktorý diváci niekedy až preháňajú.
Účelom udržiavania kondície je teda byť na pódiu (pri zápase) uvoľnený, pokojný (tj. mať čo najnižší tep a tlak) a byť svieži (napr. nepotiť sa).